reklama

Film

Som nasratý. Tomu zodpovedá aj slovník v tomto blogu. Ak ho admin zmaže, tak zmaže, ale v takýchto chvíľach sa neviem inak vyjadrovať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Nasratý som po prečítaní tohto článku. Ľudia, vám jebe?! Voľno z práce a vaše deti zo školy máte na to, aby ste sa niekde nenakazili, ak ste zdraví alebo niekoho nenakazili, ak ste už infikovaní!

Nasratý som na náš štát a všetky ostatné štáty, ktoré okamžite neprijali drakonické opatrenia. Viď Taliansko - podcenenie situácie a katastrofálne následky. Keby mali všetci zákaz vychádzania, keby sa zavreli fabriky, školy, úrady, všetky oblasti, ktoré nemusia nevyhnutne pracovať, keby boli doma všetci, ktorí nemajú životne dôležité povolanie, vyfiltrovali by sa infikovaní, ktorí by boli izolovaní a vyliečení. Aj pri prijatí okamžitého zákazu vychádzania po prípade nula by počet infikovaných stúpal, ale nie tak, ako to bude onedlho, keď sa ľudia presúšajú kade - tade v MHD, v obchodoch, kaviarňach. Šomrú, že nemôžu ísť do kina, zabaviť sa. Tak sa v pohode nadrbú na hory!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keby všetky štáty prijali adekvátne a prísne opatrenia, onedlho je po pandémii. Zlatá Čína. Ja s tým problém nemám, ak by mi z dôvodu všeobecného blaha prikázali ostať izolovaný doma. Ekonomické následky? Áno, každý deň zastavenia výroby stojí štát stotisíce eur. A koľko to bude keď sa pandémia katastrofálne rozšíri a nakoniec bude treba tie fabriky zavrieť? Nevravím o zatvorení nevyhnutne dôležitých oblastí, ako je teplo, svetlo, voda, ale o pre život nedôležitej a zbytočnej výrobe. Načo je nám teraz nové auto? Že bude recesia? Radšej živý a zdravý, aj keď s utiahnutým opaskom ako mŕtvy.

Nasratý som na nezodpovedných debilov, ktorí pricestujú zo zahraničia a nenahlásia to. Ešte sa rehocú, ako vydrbali so systémom. Dcéra s diagnózou diabetes sa po pár hodinách spoločnej práce dozvie večer od vysmiateho kolegu štýlom "poviem Ti tajomstvo", že deň predtým prišiel do Bratislavy cez Schwechat zo Švajčiarska. Jasné, že ho nahlásila vedeniu. A nám teraz ostáva dva týždne tŕpnuť. Čo na tom, že má zníženú imunitu, čo na tom, že má malého syna.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nasratý som aj na ňu. Že so svojou diagnózou chodí do práce. Odpoveď - kto bude platiť jej hypotéku. A tu by mal znovu nastúpiť štát a zabezpečiť v bankách paušálny odklad splátok hypoték. Že sú súkromné? A? Banky samy nechcú o klientov prísť a pred exekúciami radšej uprednostňujú dohody.

Nasratý som na moju 76-ročnú mamu, ktorá v prehnanom pocite zodpovednosti "MUSÍ" vrátiť kolegyni (ďalšej dôchodkyni) pracovnú zmenu. Ešte v nedeľu a potom už nebude robiť. Veď za jeden deň sa jej nemôže nič stať... WTF? Vírus sa nepýta, či je nedeľa alebo že tak v tento deň sa nebudem na nikoho chytať, alebo na infikovanie potrebujem dva - tri dni... stačí predsa jediné kýchnutie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nasratý som na celý svet. Toto nie je nejaký katastrofický apokalyptický film, toto je realita vážení. Tu si pri odchode z kina s úľavou nevydýchnete "ešteže sa také u nás nestane". To, čo vidíte vo filme sa môže veľmi ľahko stať nám. Telesne sme slabí a nedokonalí. Mali by sme to vyrovnávať aspoň rozumom. No po prečítaní spomínaného článku z úvodu o ľudskom rozume naozaj pochybujem.

Sme nenásytní, všetkého chceme čo najviac, ničoho sa nechceme vzdať. Čo by nám spravilo byť dva týždne doma? Čo by nám chýbalo? Svetlo svieti. Z kohútika tečie čistá voda. Každý má doma zásoby potravín aspoň na týždeň. Pri troche skromnosti to niektorí môžu využiť ako redukčnú diétu. Za dva týždne striedmeho stravovania ešte nik od hladu nezomrel. A ak by niekto naozaj trpel hladom, určite by štát vyčlenil nejaké zložky na nevyhnutné zásobovanie. Ako to len tí naši dedovia a babky mohli po svetovej vojne prežiť?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nasratý som aj na seba, že takisto pre pocit zodpovednosti chodím do práce. A tiež hypotéka... snažím sa však eliminovať zbytočné cesty, kontakty. Len práca - domov. Takisto aj ja túžim ísť cez víkend do lesa, ale nebudem nezodpovedný a ostanem doma. Alebo pôjdem len tam, kam sa dá ísť peši a nik tam nechodí.

Inak, v dobe, keď ľuďom ešte nedávno stačili smartfóny a všetok kontakt sprostredkovávali sociálne siete majú zrazu miesto trčania doma potrebu sa stretávať. Čo sa nepodarilo psychológom bijúcim v minulosti na poplach, to zariadil neviditeľný hajzlík... ako obyčajne ľudia robia všetko naopak...

Pavel Vrabec

Pavel Vrabec

Bloger 
  • Počet článkov:  106
  •  | 
  • Páči sa:  10x

Som tu na návšteve ... asi ako dieťa - pozorovateľ, aspoň sa o to stále snažím. Zoznam autorových rubrík:  Go veganKrátkoZápisník "športovca" ... :o)V MHDZem nie sú len ľudiaLáskaOplatí sa vidieťČo ma teší ...Medzi ľuďmiČo ma se... srdí ....SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu