Hra

Autor: Pavel Vrabec | 26.5.2019 o 15:17 | (upravené 31.5.2019 o 23:53) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  326x

Prednedávnom som sa bol s mojim štvorročným vnúčikom prejsť v lese, teda ak sa zvyšok lužných lesov Petržalky dá nazvať lesom. 

Ukazujem mu, kde som sa v mladosti bicykloval, vysvetľujem, že na chrobáčiky nestúpame (čo ani nechce robiť, ale tak dedo sa musí cítiť trochu užitočný :)), že stromy nám dávajú "vzduch", čo samozrejme, ako malé dieťa vie ešte z Vesmíru, o čom ma nezabudne poučiť s detským "Dedo, toto nebudeme riešiť" (skoro som z nôh spadol) :). Zavediem ho na miesta, ktoré sa mi spájajú s krásnym detstvom, keď som sa v okolí jazera Malý Draždiak hrával na biku na autobus. Však to poznáte - na presne určených miestach "trasy" jazdy zastavíte, stlačíte na riaditkách vopred určený gombík na otváranie dverí (niekto by povedal, že to je skrutka alebo páčka brzdy, ale neverte mu), necháte ľudí vystúpiť, nastúpiť a po opätovnom stlačení gombíka, ktorým zatvoríte dvere a vyhodení smerovky pokračujete ďalej...

Na brehoch Malého Draždiaka skúšame hádzať "žabky", malému chrústikovi to veľmi nejde, ale však sa naučí. Vo vode pláva / je napoly ponorená nejaká oranžová gulička, zase kus plastu do kelu. Je však nedosiahnuteľná, čo už. Na náprotivnom brehu ma upúta rodinka kačiek. Mama a tri detičky, tatko je obďaleč. Zavoláme ich? Začneme odušu gágať a kačky naozaj zamieria k nám. Asi si myslia, že dostanú niečo pod zobák.

(ospravedlňte zníženú kvalitu fotografií, smartfón nechcem a fotoaparát ostal doma). 

Kocháme sa tými nádhernými dôverčivými stvoreniami, vnúčik sa smeje, miluje zvieratká, ako každé dieťa, ktoré vôbec netuší, čo dostáva na tanier. Kačičky zisťujú, že diaľku preplávali zbytočne, od nás nič nedostanú. Plávajú ďalej popri brehu.

Trochu odbočím - nerozumiem, prečo ľudia kŕmia labute a kačky. Že sme labute zdegenerovali a zo sťahovavých vtákov sa stali pre naše kŕmenie nesťahovavé, s tým už asi nič neurobíme. Musíme ich v zime dokrmovať. Ale prečo aj v lete?? Prečo im v období, keď majú dostatok stravy vo vode, ničíme život kváskom, žemľami, chlebom? Potom sa čudujeme, prečo sa v jazerách šíria riasy. Aj preto, lebo ich labute a kačky nekonzumujú v takom množstve ako by ich jedli, keby sa im sústavne nehádzala ľudská potrava, ktorá ak je nezjedená navyše kazí kvalitu vody, v ktorej sa rozkladá...

Kopírujeme trasu ich "plavby". Prídeme na miesto, kde som vo vode zbadal oranžovú guličku. Zrazu jeden z drobcov guličku vytiahne z vody a zobáčikom ju stlačí. Gulička praskne a vyvalí sa z nej žltá farba. Najprv som myslel, že sa len zakalila voda rozvíreným bahnom. Keď sa lepšie pozriem, je to farba a vo vode je viacero guličiek rovnakej alebo inej farby.

A keď sa lepšie obzriem aj okolo seba na breh, zrazu mi pred oči vyskakujú rôznofarebné guličky, plné jedovatej farby - ružové, oranžové, fialové, zelené, čierne či dvojfarebné, žlto-čierne. Po zemi sú aj fľaky po rozpučených guličkách - ako na spodnej fotografii zelený.

Apropo, na druhý deň, keď som bol behať, v lese medzi Malým a Veľkým Draždiakom to bolo rovnaké. Po celej trase behu som narážal na paintballové guličky :(.

Ľudia, ak je možné nazvať tých, čo toto spôsobujú, už vám načisto drbe??? Neuvedomujete si, že svojou "hrou" ohrozujete životy nevinných zvierat, ktoré chcú v pokoji žiť? Čo je toto za hru? Prečo nejdete strieľať po sebe do nejakej haly, hangáru? Nikomu neprajem nič zlé, ale tým, ktorí sa takto správajú v Prírode prajem iba toľko, aby im nešla tá farba zmyť z tela. Nie je normálne, aby na vašu hru doplácali bytosti, ktorým ubližujeme už len svojou existenciou, keď zviera je aj po prijatí zákona "Zviera nie je vec" stále iba tou vecou. Dokedy budeme čítať podobné články ako v týchto linkoch o otrávenej vode alebo udusenej chuderke labuti - matke :(. Dokedy budeme svojimi zábavkami prinášať skazu a smrť? Stavanie májov? Zbytočne vypílené stromy, ktoré mohli žiť. Ohňostroj? Stovky mŕtvych vtákov v panike zobudených a chaoticky poletujúcich, vrážajúcich do budov alebo padajúcich vyčerpaním, pretože cez deň skonzumujú niekoľkonásobok svojej hmotnosti múch, komárov a v noci v panike ťažko niečo ulovia, navyše aj hmyz spí. Lampióny šťastia - desiatky mŕtvych sov, spálených na uhoľ padajúcich z neba na základe ľudských snov, vyslaných horiacimi lampiónmi do neba. Vianoce? Sviatky pokoja, milosrdenstva, lásky... lásky? Milióny zabitých kaprov, dusiacich sa vzdušným kyslíkom v mene lásky a mieru, nakoniec zavraždených krutou smrťou, keď niektorí otcovia rodín ani nevedia kapra zabiť, čím je nakoniec vo veľa prípadoch pitvaný zaživa! A mohol by som pokračovať vo výpočte tragických udalostí, ktoré spôsobil a nepretržite spôsobuje ČLOVEK. Tradície? Do pekla s takými tradíciami, veď kedysi bolo tradíciou mať otroka. Naozaj musí byť naša existencia spájaná so smrťou a týraním iných tvorov?

Akú nebezpečnú a hroznú hru to tu s požičaným svetom hráme? Aký svet chceme odovzdať našim deťom?

Nie, dnes nebudem nikomu želať Slniečko v duši...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček šéfredaktorky

Prečo si priznávajú právo na odpoveď namiesto toho, aby chránili novinárov

Politik nemá médiá kontrolovať.

CYNICKÁ OBLUDA

Ďakujeme ti, Boris Kollár!

Vláda Smeru už mohla byť minulosťou, ale úžasná politická intuícia Borisa Kollára ju zachránila.


Už ste čítali?