reklama

Víla (La Fée)

V poslednej dobe nás tak pohltili starosti, problémy, politikárčenie, že nevedome si tak sami ničíme život. Keďže ma to neláka a chcem sa baviť, založil som novú rubriku "Oplatí sa vidieť", kde chcem ako pozvánky v skratke predstaviť filmy, ktoré ma zaujali. Snímky, ktoré podľa môjho laického názoru stoja za precítenie. Podotýkam, že nie som filmový, divadelný či neviemaký kritik, ani sa nebudem snažiť o "hĺbkový" rozbor "Čo chcel asi autor týmto dielom povedať?" :o). Filmy uvediem len na základe mojich vlastných dojmov a pocitov, ktoré ma pri vtiahnutí do príbehu doslova prevalcovali. Je mi jasné, že asi nik neprečíta všetky články ako budú pribúdať v tejto rubrike, preto budem tento perex opakovať pri každej novej "pozvánke" na film, aby ma ozajstní kritici neupodozrievali, že im leziem do kapusty a neskritizovali za neprofesionálny rozbor :o). Píšem pre takých laikov, ako som ja, niekedy si aj zle vyložiac ideu diela ... ale milujúcich dobré filmy. Na konci uvediem oficiálny text distribútora, no nie recenziu. Tú si môžete nájsť sami, ale môj názor je, že najlepšie až po zhliadnutí filmu, aby si s ňou mohol každý porovnať svoje dojmy ...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

V nedeľu 15.4. som bol na filme v rámci Medzinárodného festivalu frankofóneho filmu (FIFFBA 2012), ktorý bol 12. - 15.4. v Bratislave. Vďaka Bohu za takéto projekty, ktoré nás v záplave trhákov hlavne z USA držia pri zdravom filmovom rozume ...

Stihol som zhliadnuť len jediný film z Festivalu, ale verím, že kiná náročného diváka (Mladosť, Lumiere, Nostalgia ...) všetky filmy onedlho znovu ponúknu. Podarilo sa mi dostať v kine Mladosť na koprodukčný francúzsko-belgický film Víla (La Fée).

"Podarilo" je správny výraz, pretože do kina doslovne dobieham 5 minút pred začiatkom premietania. Samozrejme bez lístka a na dverách visí strašidelný nápis "Predstavenie o 18:30 vypredané" .... z domu som síce odchádzal s pocitom, že buď - alebo, ale keď už som tu, nemienim sa tak ľahko poddať. Ale čo robiť? ... pred kinom stojí mladá žena a ponúka nejaký lístok. Pristaví sa pri nej moja známa, ktorá sa s priateľmi zrazu vynorí spoza rohu budovy. Lístok, ktorý slečna (mladá žena) ponúka, je však len jeden. Tak mi známa povie, aby som si ho vzal ja. Na otázku, koľko som dlžný mi predávajúca víla z lesa povie, že nič ... nie je to lístok, ale voľný vstup - akreditácia. Vstupenku vraj dostanem v okienku po preukázaní sa týmto čarovným papierikom. Myslím, že moje obyčajné poďakovanie spôsobené prekvapením bolo absolútnym nedocenením daru. Keď konečne precitnem, víla sa už stráca v dave. Rýchlo vbieham do haly kina a víťazoslávne mávam voľným vstupom. Lenže pani za okienkom mi oznamuje, že akreditácia mi je na nič, keďže nemajú voľné miesta. Nie, teraz to určite nevzdám! V hale stojíme asi siedmi - ôsmi. Všetci bez lístka. Žobroníme, prehovárame, prosíme ... ja kecám samozrejme najviac ... :o).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"Tetuška, ja si sadnem aj na schody. Alebo aj z druhej strany plátna".

"No určite!" - oponuje mi milá teta uvádzačka. Nie je miesto, to sa nesmie, kino je plné, nedá sa tam pohnúť boli jej najčastejšie argumenty. Pol siedmej. Začína sa premietať krátky deväťminútový film pred hlavným filmom. Pritvrdzujem.

"Len jeden lístok. Zaplatím ho, akoby som nemal akreditáciu". Nič z toho, pani je neoblomná. Ale ja tiež ... :o). Na jej očiach je totiž vidieť, že nás ľutuje a že keby mohla, pustí nás všetkých. Dobrosrdečná duša. Brigádničky v rámci festivalu nám chcú pomôcť, pýtajú sa "kmeňových" uvádzačiek, či sa nedajú dať do sály stoličky. Toľko ich však nemajú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Skočíme do Tesca"- vravím. Samozrejme žartujem, nie som Superman, aby som to odbehol za 5 minút.

Milá teta uvádzačka si sadá za okienko, vytiahne jeden lístok. Kúpi si ho pani, ktorá prišla do kina predo mnou. Tetuška vyjde z "búdky s okienkom“ a nazrie do sály.

"Bežte dnu" - vraví mi naoko prísne, nechcejúc stratiť svoju povesť pána domu. No srdce je horúce :o).

"Zaplatím Vám" - ponúkam.

"Nie, vy máte voľný vstup".

Po mojom usadení sa na schod prídu v krátkych časových odstupoch do sály postupne všetci, ktorí pôvodne lístok nemali. Sadajú si, kde sa dá .. .na schody, zem ... ZLATÁ pani ... :o).

Ale to som veľmi odbočil, do kelu, však o filme nebudem toľko vravieť, ako som doteraz tliachal ... :o).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Film. Víla. La Fée. Od prvých záberov je to uletená, miestami až absurdná komédia. Ale čarovná komédia.

Chvíľami som mal pocit, že pozerám na grotesku ako z čias nemého filmu. Síce so zvukom, ale predsa len grotesku. Tento film je naplnený „od dola až hore“ láskavým humorom. A samotnou láskou, ktorá môže mať rôzne prejavy. Láskou medzi vílou Fionou a nočným strážnikom (recepčným) malého hotela niekde na predmestí - Dom-om. Odohráva sa v prostredí bez lesku, v obyčajnom svete, ukazujúc tak na pozadí humoru reálnu skutočnosť "rozvinutej" spoločnosti.

Pri jednej z jeho nočných „šícht“ sa v hoteli objaví bosá Fiona a ponúkne Domovi splnenie troch prianí. Samozrejme jej neverí a tak prvé dve želania idú na vrub „hlúpostiam“. Na tretie prianie má Dom celý film, ako mu aj sama Fiona vraví: „Žádnej spěch“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nechcem príliš prezrádzať, dám dve scény:

1. Fiona, zavretá v nemocnici (blázinci?) hrá popod dvere svojej izby, v ktorej je zamknutá, karty s dvoma „spolubojovníkmi“. Hrá sa o farebné lieky, tabletky, tobolky ... Fiona ich po absolútnej výhre sediac na posteli a čítajúc knihu chrúme ako cukríky ... až kým ....

2. Na streche hotela ošetruje hotelový hosť (tiež dobrý exot) Domovi v plážovom lehátku pricviknutý prst. Výraz tváre ošetrovaného vyjadruje nesmierne utrpenie podčiarknuté bolestivým stonaním. V pozadí zatiaľ víla rodí ich spoločné dieťa. Bolesť rodiacej ženy nie je ani zďaleka tak strašná ako muža - bábovky s boľavým prstom ... :o). Nuž, tak je to aj v reálnom živote, keď ženy vydržia viac ako muži ... :o).

Nasmial som sa dosť ... na chodiacej taške, na balete v civilizáciou znečistenom mori, na "kupovaní" topánok, na "hmle" pred nemocnicou ... podarený film, milý a hladkajúci. Hrejúci pri srdci. Obaja hlavní hrdinovia sú zároveň aj režisérmi tejto snímky. Hold ich práci.

Pri východe z kina ešte poďakujem milej pani do okienka, ktorá mi umožnila tento film vidieť. Evidentne ju to poteší :o). Takisto do Vesmíru poďakujem víle, ktorá mi darovaním akreditácie nedovolila rezignovať ... nech už to bola Víla ozajstná alebo filmová ...

Link na oficiálny text distribútora ešte nie je, keďže tento film bol uvedený v predpremiére v rámci festivalu. Tak tu je aspoň link na ČSFD.cz

Slniečko v duši ...

Pavel Vrabec

Pavel Vrabec

Bloger 
  • Počet článkov:  106
  •  | 
  • Páči sa:  10x

Som tu na návšteve ... asi ako dieťa - pozorovateľ, aspoň sa o to stále snažím. Zoznam autorových rubrík:  Go veganKrátkoZápisník "športovca" ... :o)V MHDZem nie sú len ľudiaLáskaOplatí sa vidieťČo ma teší ...Medzi ľuďmiČo ma se... srdí ....SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu