Mal som do tejto rubriky pripravené ako prvé pozvánky iné projekty, ale dnes som bol na filme Dokonalý zmysel (Perfect Sense) a preto začnem začerstva ním. Bude to veľmi stručné, pretože opisom deja by som veľa prezradil a to nechcem.
Ďalší skvelý neamerický film, takže našťastie sa vyhneme rôznym ohlušujúcim efektom, happy endu, katastrofickým klišé, aj keď sa v ňom o "katastrofe" ľudstva pojednáva ... občas mi na sedadle pri predstave zreálnenia čohosi "takého" prechádzali po chrbte zimomriavky ... hlavne pre emotívne scény, ukazujúce zúfalstvo a zároveň ponechané na fantázii diváka ...
Na pozadí lásky sa odohráva apokalypsa, súmrak a tma ľudstva. Nevieme, prečo sa "to" stane, je na každom divákovi, aby si domyslel, čo asi katastrofu spôsobilo. Ale nie je to pre príbeh až tak dôležité. Film je o tom, čo všetko môže človek stratiť a predsa sa nepoloží ... ale aj o tom, ako ľahko môžeme prísť o to, čo pokladáme za samozrejmosť. Nevážime si obyčajný bežný deň, plytváme časom .... nevážime si maličkosti, všedné veci, príjemných ľudí, lásky ... dennodenne sa presviedčame, akí sme dokonalí a nič s nami nemôže otriasť ... láska síce hory prenáša, no v tomto filme po "dokonaní" vecí asi už prenášať niet čo ...
Záverečná scéna pôsobí ako nádej a zároveň studená sprcha ... "Nyní je tma, ale jeden cítí dech toho druhého. A ví všechno, co potřebují vědět, protože tak jde život dál. A jestli zůstal někdo, kdo by je mohl vidět, tak vypadají jako normální milenci."
Slniečko v duši ...
