Od rána pečie Slnko ako besné .... vďaka mu za život, ale toto je fakt o hubu ... štart o 14:00 v najväčšom "hice" ... hm ...
Ale po poriadku - do Prahy, do ďalekej "cudziny" som dorazil 1.9., reku treba sa poriadne aklimatizovať na dané podmienky - iné súradnice, iná nadmorská výška ... :o) .... 2.9. ráno si idem do predajne Nike pre tričko s na ňom vytlačeným mottom "Vrabec letí Prahou 3.9.11" a štartovým číslom, čip, tašku Nike .. celkom slušná výbava za štartovné ... v značkovej predajni so športtestermi v inej časti Prahy na hodinu zamestnám odborníka mojimi otázkami ohľadom rôznych značiek pulzomerov - jediná predajňa v ČR, kde sú "na omakanie" vystavené všetky modely Polar, Suunto, Garmin a iné ... neviem, či na SK je niečo podobné ... ešte sa stavím v obchode VAVRYS (diky Duško ... :o) ... ) s rôznymi značkami (CRAFT, DIDRIKSONS1913, INOV8 .... ), kde si kupujem z Bratislavy mailom objednanú, nádherne červenú, slušivú, nenormálne elegantnú šiltovku s logom INOV8 ... :o) ... (majú tam aj nádherné bežecké topánky, presne podľa hesla "ľahké ako pierko" .. a tá Slniečkovská farba! .... po zodratí Asics-ov musia byť moje! o) ....
Sen ... :o)
.... po návrate z mesta trávim poobedie leňošením, večer idem skoro spať ....
3.9. - ranné pocity, plné očakávaní, ma nenechajú dlho spať .... štart je síce o 14:00, "na pľaci" som však už o pol jedenástej ... prezlečiem sa v celkom veľkej šatni (prihlásených 6.628 bežcov, nakonie bežalo niečo medzi 5.200 - 5.400), potom idem na obhliadku ... na hlave kúpená šiltovka, bez nej by to celé vôbec nešlo (samozrejme, že som sa nevydal do Prahy bez pokrývky mojej bohato vlasmi "obdarenej" hlavy, mal som rezervnú, ale nová je nová :o) ... ). Okolie zrekonštruovaných Žlutých lázní (obdoba voľakedajšieho bratislavského LIDO) ako aj samotné "lázně" sú veľmi pekné ... priestranné, pritom na každom kroku niečo. Organizácia na jednotku, zatiaľ .... poflakujem sa, Slnko praží, vypijem prvý Gatorade z dvoch, ktorými som sa zásobil ... stretnem skupinku Slovákov, super počuť slovenčinu .. chvíľu pokecáme, poprajeme si veľa zdaru.
V očakávaní ....
13:00 - najvyšší čas na prípravu na beh ... štartuje sa z cesty spred Žlutých lázní (kto pozná BA, zjednodušene opíšem ako ružinovskú cestu - 2 pruhy pre autá, električkové koľaje a znova 2 pruhy cesty). Jedna dvojprúdovka je uzavretá, využívam ju na zahrievanie, behám hore - dolu, samozrejme priamo na Slnku ... 15 minút na zahriatie bohato stačí ... na štart sa už pomaly začínajú zhromažďovať bežci, nechcem bežať zo zadných radov, idem dopredu, som cca v prvej 200-vke .. na topiacom sa asfalte si dávam strečink ....
13:30 - štartové pole v dĺžke asi 200 m (neviem to odhadnúť, koniec je ale dooosť ďaleko) je zapratané na prasknutie ... stojíme ako pod infralampou, teplota cca 30 stupňov ... z druhého Gatorade-u mi ostalo asi 1,5 dcl ... .o( ...
Pred štartom ....
Už o chvíľu ....
Konečne 14.00 - vybiehame, napriek výzvam, aby sme sa nestrkali, dostanem dva strkance lakťom - prvý od chalana, následne sa strká dievča .. neva, nech si bežia, asi im ide o život ... :o) ... bežím, spočiatku nahodím dobré tempo, predbieham dokonca po obrubníku ... prvý kilometer - prvá kríza - nie, to nemôže byť pravda, že ešte 9 km! .... z dvojprúdovky zbehneme priamo na nábrežie Vltavy, škoda, že sa nedá do nej hodiť ... na nábreží vidím tri osamelo stojace TOI - TOI, pred štartom som bol síce 2x, ale čosi znova cítim :o))) ... ísť či neísť, to je otázka! - veď to môže byť až 30 sek. straty! ... :o)))) ... nakoniec nejdem a bežím ďalej ... z fľaše ionťáku šetriac občas dávkujem len po jednom glgu, len na spriechodnenie zalepeného, suchého hrdla, ktoré spolu s vonkajšou horúčavou vysušuje aj spaľujúci vzduch, vháňaný do pľúc okrem nosných ciest aj dokorán otvorenou papuľkou :o) .. prvý príznak, že nie je všetko ako má byť .... tretí km, štvrtý km .... postupne hlava prestáva spolupracovať s nohami, tie zotrvačnosťou kopírujú terén, no hlava sa porúča ... horúčava nepoľavuje, vďaka behu sa práve zvyšuje, potím sa ako divé prasa .... trasa je pekná, historickým centrom, Karlov most, Staroměstské nám., Prašná brána, Václavák ... myslíte, že sa kochám? :o) ... turisti a všetci okolo trate povzbudzujú - myslíte, že to vnímam? :o) ...
Piaty kilometer .... konečne voda ... dievčatá na občerstvovačke nestíhajú hadicami nalievať do pohárov vodu, jeden beriem, poodídem od stola, dám si glg, zvyšok vylejem na hlavu .... po ďalší pohár na vypitie sa nevraciam, už by som sa k stolu nedostal .... tak radšej ďalej, ešte mám pár glgov Gatorade .... kríza, už neviem ani koľká v poradí ... nohy oťažievajú, pália, chcel by som na chvíľu len kráčať .. v takých okamihoch, keď to chce hlava v posledných záchvevoch zdravého rozumu prikázať nohám, vždy predbieham niekoho, kto kráča .. to je pre mňa vždy motivácia - NIE! .... zatnem sa - dokončím to behom, aj keby som sa len pohupoval :o) .... predbieha ma plno pretekárov, mám pocit, že stojím ... vraciame sa na nábrežie Vltavy, posledné 3 km .. vidím hmlisto, mozog odpojil už aj zrakové centrum, navyše v očiach páli pot .... bežím ako robot ... dopíjam statočne nesenú fľašu, zbadajúc žltý kontajner ekologicky zabáčam k nemu a odhadzujem ju ... pohľadom hľadám predtým videné TOI - TOI, no kde nič, tu nič .. iste tam niekde sú, len ja ich nevidím ... no nič, to už vydržím .... periférne zbadám nejakú "rvačku" dvoch bežcov ... chalani sa naťahujú, jeden má v očiach zúrivý výraz, druhý ho drží a pomaly posiela na zem ... padajúci na zem kričí "běž dál!" ... žiadna bitka - kolaps .. už je pri ňom zdravoťák, ktorých je tu našťastie dosť .... o sto metrov ďalej znova - chalan po stojačky v objatí troch kamarátov, držiacich ho z každej strany, dvaja zdravoťáci nalievajú vodu - jeden do neho, druhý naň ....
8,6 km za mnou ... paráda, hlava sa začína preberať, uvedomujúc si číslo, už to nebude dlho trvať .... a v povznesenej nálade, na rozdiel tentoraz od nôh, ktoré prepletajúc pýtajú oddych, milá hlava v diaľke hľadá túžobne očakávaný transparent s métou 9 km ... posledný kilometer si predsa užijem ... no nasledujúcich 400 metrov sa jej a aj mne zdá ako z Nekonečného príbehu .... to nie je možné, iste to zle odmerali! Konečne, posledný kilometer. Tenisky sa lepia k roztopenému asfaltu, nevadí, každým krokom ich z neho vytrhávam a zrakom túžobne hľadám cieľ .. TAM JE! ... posledných 50 metrov šprintujem predbieham zo 10 spolutrpiteľov a dobieham s časom 0:52:31.6 na 983. mieste (takže ma predbehlo vyše 700 bežcov) :o( .... Devín - BA som mal čistý čas na 11 km 0:53:14 .... o niečom to svedčí ... je síce pravda, že som 2 mesiace po operácii menisku, a pred Prahou som "trénoval" v rozpätí 2 týždňov len 3 x po 6 km, ale svoje urobilo hlavne TO teplo .... pre mňa to bol jednoznačne najhorší beh počas mojej krátkej, niečo vyše roka trvajúcej bežecko - bikovej kariéry .... zaujímalo by ma, čo nás šialencov núti znova a znova podstupovať takéto muky? ... rečnícka otázka, samozrejme ... kto behá, vie čo myslím ... sladké endorfíny. Okrem toho, pre mňa to bola veľmi cenná skúsenosť. Aj v zmysle tréningov, pitného režimu, prípravy vôbec.
Konečne v cieli ....
Motto 1 ....
Motto 2 ....
Čo je dosť zarážajúce, že taký organizátor, ako NIKE, nezabezpečil po dobehnutí do cieľa ani len čistú vodu. Organizácia super, ale po tejto skúsenosti to evokuje dojem, že super len pre pretek, nie pre pretekárov. V BA na omnoho kratších behoch vám po odbehnutí strčia do ruky pollitrovku minerálky. Alebo dajú napiť vody, či čaju. Nebyť zdravoťákov, u ktorých sme si v stane naberali pohármi z veľkého plastového barelu, neviem, neviem ... ale aj to netuším, čo s ostatnými pretekármi, ktorí dobehli neskôr ... barel mohol mať tak 70 litrov. Samozrejme, že sa dala kúpiť minerálka, pivo, malinovky - v stánkoch, ktorých tu bolo habadej ... ale ... Neobstojí ani argument zástupcov NIKE, že na 10 km behoch nie je zvykom zriaďovať ani občerstvovačku a oni ju mali na 5. kilometri. To už je chabá obrana, ktorá môže skôr rozzúrilť všetkých bežcov miesto toho, aby ich upokojila. Ospravedlnením by dosiahli viac. Tento beh totiž nebol pre profesionálov, ale pre širokú verejnosť, sami z NIKE to poňali ako bežecký happening Som si istý, že samých organizátorov to škrie, ale nedokážu povedať slovko "prepáčte". Asi nechcú stratiť "dekórum" :o))). Prečo tento možno na pohľad zbytočný odstavec? Na behu totiž prišlo k 35 - tim (!) kolapsom, z toho traja účastníci museli byť hospitalizovaní na JIS aj na druhý deň ... :o(. A to iste nepridá na dobrej nálade a potešení z krásneho behu.
http://www.155ka.cz/clanek/390-video-35-lidi-zkolabovalo-pri-sobotnim-behu-prahou/
http://www.ceskatelevize.cz/ct24/regiony/135129-behem-zavodu-nike-run-prague-zkolabovaly-desitky-lidi/
Potešiteľné je, že naši SK "reprezentanti" z tímu BEHÁME:.SK obsadili 9., 19., 41. a 80. -te miesto ... :o). Známe mená zo všetkých BA behov (Kocian, Valent .... ). Iste sa výborne umiestnili aj iní Slováci, ale každý, kto dobehol, si zaslúži uznanie (super, takže aj ja? :o))) ... ) ... a samozrejme aj tí, ktorí nedobehli, už len tým, že chceli niečo pre seba urobiť.
Celkovo bol beh až na tú záverečnú "vodku za správami", teda vodu po behu výborne zorganizovaný a verím, nakoľko to bol prvý ročník, že sa podobné neduhy nezopakujú. Aby som na budúci rok, po absolvovaní druhého ročníka písal len a len chvály (ak nebudem lenivý samozrejme ... :o) ... ).
http://www.behej.com/clanek/7910-nike-run-prague-az-emoce-opadnou/8
Slniečko v duši ....
