Len nemám rád tie skryto pokrytecké, ktoré nám podsúvajú "správny" spôsob správania sa ... mám z toho husiu kožu skrytej manipulácie. V podstate všetky tie rečičky o sebauvedomení, životnej ceste, ako sa máme správať a pod., či už na FB alebo inde, sú len bohapustým svätuškárením ... na jednej strane nám vravia, že si nemáme dať od nikoho kafrať do našich záležitostí, nemáme si dať radiť, máme žiť tak, ako chceme a na druhej strane poukazujú na "ťažký" svet, v ktorom žijeme... :) ... reálne mi nevadia ani tak tie reči, ktoré mi vravia, ako mám zmeniť napr. náhľad, reakcie či postoj k nejakým situáciám, ktoré sa týkajú len mňa a ktoré neublížia iným, naopak mi ako-tak pomôžu stať sa aspoň trochu "lepším"... vadia mi tie, ktoré nás odďalujú od seba, človeka od človeka. Z takýchto výziev k dokonalosti mám zlý pocit, nabádajú k sebectvu, nevšímavosti, k postoju - čo mi vadí, toho sa okamžite zbavím. Po stotožnení sa s nimi v ľuďoch len utvrdia ich postoj, že ja som najdôležitejší a ak sa nebudeš správať podľa mojich predstáv, nechcem mať s tebou nič spoločné. Potom to speje k nezhodám, roztržkám, nevšímavosti, ľahostajnosti a to nielen medzi známymi, ale aj v rodine. Nevravím, že si máme nechať od druhých skákať po hlave, ale nejako sa stratila tá najobyčajnejšia tolerancia ... asi tomu napomáha aj dnešná doba, ktorá je sama osebe dosť sebecká a preto rôzne výzvy k egoizmu sú mimoriadne obľúbené ... pracovať na akomkoľvek vzťahu je v dnešnom nezávislom a uponáhľanom svete tak nemoderné, tak obmedzujúce ... časovo aj pocitovo.
Pritom sme stvorení pre tímové spolunažívanie, nie individualistické. Len spoločne sa dá vyhrať.
Čo s tým?
Slniečko v duši ...
