Strach ...

Autor: Pavel Vrabec | 3.8.2012 o 14:00 | (upravené 3.8.2012 o 23:33) Karma článku: 6,28 | Prečítané:  649x

Chyby ... robíme ich každý deň .. sú viacmenej nevyhnutné, inak by sme sa nepohli ďalej po ceste životom a stáli na mieste ... no niektoré sú naozaj zbytočné. Niektorými ubližujeme druhým, ale čo je najhoršie, najviac sami sebe. Neuvedomujeme si to. Ale je to tak. Ochudobňujeme sa o pozitívne pocity. Všetko je to spôsobené Strachom. Našim večným súputníkom.

Existujú len dve veličiny vo vesmíre, ktoré hýbu svetom. Láska a Strach. Láska, o tej by sa dalo napísať, ojojój ...:o))) ..  a tým nemám na mysli len Lásku človeka k človeku. Milujeme zvieratá, umenie, kariéru, prácu, šport, zbieranie známok, svoje auto ... oproti nej stojí Strach. Medzi nimi nič nie je. Všetky jemné odtiene pocitov sú odvodené od týchto dvoch najmocnejších zbraní dnešného sveta. Láska tvorí, Strach rúca ... Láska je veľmi drahá, stojí nás ohromnú námahu veriť, starať sa, snažiť sa .. jednoducho boj na celý život. Ale ten výsledok! ... výsledok počas celého života, každým dňom sa znásobujúci geometrickým radom ...

Strach ... super jednoduchý, prízemný, ľahko dosiahnuteľný pocit, netreba oň vôbec bojovať. Stačí sa mu oddať ako kurva pri Slovnafte. Je bez námahy a starostí, veď tak ľahko sa poddáva Strachu, ľahšie, ako Láske. Ponúka sa plnými priehršťami, nech sa páči, naberte si koľko sa ráči, je zadarmo. Naoko zadarmo, lebo v konečnom dôsledku nás stojí všetko - zdravie, priateľov, lásku, prácu .. všetko to, čoho alebo o čo sa bojíme. Máme Strach z chýb. Strach zo straty, Strach zo zlyhania, Strach zo sveta, Strach z nemohúcnosti, Strach z paralyzovania osudom, Strach z Lásky, Strach z náklonnosti, Strach z prejavovania citov, Strach zo Strachu ... bojíte sa tiež? .. O.K., kľudne sa bojte .. ale potom nenadávajte na Osud, nedivte sa, že vám šťastie preteká medzi prstami, nebuďte prekvapení, že ste nešťastní. Berte všetko, čo vám prináša život s namosúrenou tvárou, vyčítajte každému dokola, že vás sekíruje, že vás nenechá na pokoji, rochnite sa v zúfalstve každodenného života, v sebaľútosti, upadajte do depresií, melanchólií, utápajte sa v žiali z vlastnej neschopnosti, robte všetko tak, ako vám káže rozum .. nepočúvajte, po čom vám piští srdce a duša, nepočúvajte svoje túžby, nehľaďte na prítomnosť ... kašlite na to .. domýšľajte si za druhých, čo vám chcú povedať, vyložte si ich slová po svojom, vkladajte im do úst myšlienky, ktoré nepovedali .. však vy aj tak najlepšie viete, kde je pravda, no nie? .. áno, predsa svet je taký, ako sme si ho vystavali, tak do riti, nech nám tu nik nebehá s nejakou Láskou! Kto ju kedy videl, cítil, ochutnal, ovoňal, nahmatal, počul, vymočil?! Nikomu nedovoľte, aby sa vám dostal pod kožu, nikomu nedôverujte, myslite si, že vás chce každý len ovládať, predsa svet je zlý, ľudia sú zlí. Láska v hocijakej podobe je len báchorka pre deti, pre zamilovaných, romantikov, pre zanietených prácou, športovcov, "hobbistov" ... čo to tu trepú, aká Láska?! ... my sme predsa realisti. Nám tu nik nebude kecať somariny, kokoti akísi! ... veď my sa chceme rochniť v problémoch, starostiach, v Strachu, chceme mať svoje tmavé kúty, chceme stále dokola rozoberať minulosť, porovnávať, posudzovať pre a proti, miesto toho, aby sme chytili svoju Šancu pevne do rúk. Ale to by najprv chcelo chcieť začať žiť, chcelo by to najprv chcieť niečo zmeniť. Prečo to neskúsiť?! ... veď doterajší stav nám samým nevyhovuje, nám najviac ubližuje, cítime do v hĺbke duše.

Závdíme druhým ich detstvo, ich majetky, ich spôsoby, ich šťastnú hviezdu nad hlavou. A pritom nevieme, čo zažívajú oni. Možno majú ešte väčší Strach, ako my. Závidíme im a pritom nevidíme, že "všetko" môžeme mať tiež, sami sa oberáme o radosť. Stačí byť spokojní s tým, čo máme, spokojní sami so sebou. a s tým, čo nám druhí v Láske ponúkajú. Vo svojom rochnení sa, vo svojej zaslepenosti, vo svojom hneve, v svojej sebaľútosti, že sme iní, nevidíme tú Lásku. Nevidíme tie natiahnuté ruky, ktoré sa k nám túžobne no bezmocne vystierajú. Pochybujeme, že by nás tak niekto mohol milovať, lebo pochybujeme o sebe, myslíme si, že nám chcú všetci ublížiť, neveríme, že sme tak Jedineční, tak Úžasní, tak Skvelí, žeby nás mohol niekto nezištne milovať napr. Láskou k milovanej osobe, žeby bol niekto schopný odovzdať sa naplno a bezvýhradne ...  neveríme, žeby nás mohol niekto brať takých, akými sme ...a keď nám ten niekto povie, že sme Skvelí, s nedôverou na neho pozeráme, rozmýšľame, čo má za lubom, čo chce dosahnuť, prečo nás lakuje .. radšej ho pošleme do čerta. Radšej nikdy nespoznáme priazeň osudu. Bojíme sa toho, sme predsa zvyknutí na náš pochmúrny svet, na náš Strach ... radšej budeme závidieť, odsudzovať,... závidíeť a mať Strach z toho, čo v sebe vtedy vidíme. Radšej neprijmeme nič, čo by mohlo tento stav zmeniť.

Pritom by stačilo tak málo ... prijímať Lásku ... Veriť ... a ... Ľúbiť sa ... Sami Seba .....

 

Slniečko v duši ......

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?