Konečne!

Autor: Pavel Vrabec | 20.2.2012 o 0:59 | (upravené 20.2.2012 o 10:35) Karma článku: 3,53 | Prečítané:  554x

Tak, konečne sa to stalo ... konečne som sa pristihol ... pri pocite, že sa karta obracia ... čo na tom, že vonku prší, však sú to len slzy neba ... slzy šťastia, že ďalšie dieťa Vesmíru začína žiť ...

Napriek melodramatickému úvodu sa vyrozprávam "len" z bežnej osobnej radosti, o ktorú sa chcem podeliť. Súvisí so športom. Takže ak niekto očakával hlbokú duševno - ezoterickú úvahu, nech ďalej nečíta ... :o).

Trvám na tom, čo som už spomenul v dvoch rovnomenných článkoch blogu (to znie dobreee .... ako "v Článkoch Ústavy" ... :o))) ... ), že heslo "Športom k trvalej invalidite" neplatí pre rekreačných športovcov. Nemajúc zo športu žiaden finančný prospech ako profesionáli, sa "rekreanti" derú za výsledkami, boria sa s niekedy čajovou vôľou, prehovárajú svoj mozog, aby ten dohovoril častiam tela, ktoré sa na činnosti podieľajú ... no robia to len pre radosť a výsledkom im sú zlepšujúca sa kondícia, pevná vôľa, endorfíny, pocity šťastia, vypracované telo, mrštnosť, obratnosť, pozitívny pohľad na svet, dobrá nálada, lepšia imunita .... skrátka - samé pozitíva ... :o).

Naposledy som behal 10.12.2011 ... deň po dobratí ATB ... a s boľavými krížami. Čas po odbehnutí halového preteku na 5 km je prekvapujúco najlepší vo vyjadrení min/km, aký som vo svojej krátkej "športovej kariére" dovtedy dosiahol. Po prebehnutí cieľom si však akosi nemôžem sadnúť. A keď sa už nejako posadím, nemôžem zase po čase vstať. Čo to? ...

Na druhý deň ráno - preboha, nemôžem vstať z postele ... na WC sa odplazím po štyroch ... ako pôjdem do práce? ... no nič, volám šéfovi, že si beriem krátku dovolenku ... pár dní ležím, potom pár dní práca a znova pár dní dovolenka. Návšteva neurologičky, ktorá pri vyšetrení nezistí žiadne anatomické zmeny, citlivosť je neporušená. Našťastie, to čo už by bolo! :o). Objedná ma na CT, ale to je až koncom januára. Zlaté zdravotníctvo ....

31.1.2012 - kontrola u neurologičky po absolvovaní CT vyšetrenia. Verdikt - vysunutá platnička. Hm, super, kua, čo s behom? Zomriem bez neho ... "objednávka" na fyzioterapiu, ktorú mi doktorka doporučuje aspoň raz ročne ... keďže športujem .o).

No čo? ... chrbát občas pobolieva, oproti decembrovému "výpadku z prevádzky" je to však lízanie medu. Ale čo teda s behom? Nedostávam sa k nemu - k tomu všetkému ma začiatkom februára znovu prekotí choroba, znovu ATB :o((( ... (to preto, že nebehám :o) ... kým som behal, maximálne mi tiekol "sopel"). Po dobratí ATB, ako na zaklincovanie, neopúšťa hrdlo desať dní kašeľ. Vystriedam a do kona využívam dva rôzne, v lekárni doporučené prostriedky proti kašľu. S prepáčením (nepredstavujte si to), vykašliavam rôzne lahôdky ...

Ja viem. Všetko sa to stalo mojou vinou. Moja chyba, šport za to nemôže. Nemal som silou - mocou chcieť zúčastniť sa decembrového preteku, keď som nebol v poriadku. Uvedomil som si, že bolesti chrbta som mal už dávnejšie, len som tomu nejako nevenoval pozornosť (a podotýkam, že som ich mal omnoho skôr, ako som začal športovať. Dokonca mi naopak potom, ako som začal behať, ustúpili). Za trest podcenenia situácie som musel zrušiť registrácie na Silvestrovský beh cez BA mosty, januárový Zimný cyklomaratón i takisto januárovú bežeckú I.Zimnú desiatku ... ale blíži sa 25.2., kedy som prihlásený na II.Zimnú desiatku. A v článku "Športom k trvalej invalidite II" som dal verejný prísľub (jasné, že sám sebe), že tento rok zabehnem polmaratón. Myslel som, že to bude v Bratislave 1.4., na tento slávny deň som sa ešte v novembri už aj prihlásil. Ale to sa nedá bez trénovania. Fyzioterapeutické vyšetrenie s následnými rehabilitačnými cvičeniami začína až 28.2. A beh na autobus, ktorému sa už dávno nevyhýbam, nie je tréning ... :o).

Dnes, napriek občasnému "ťahaniu" v krížoch pri niektorých pohyboch, si "to" už musím vyskúšať. Takto to ďalej nejde. Asi som príliš netrpezlivý, no osud je v poslednej dobe ku mne, mierne povedané, ľahostajný, tak sa mu zasmejem do ksichtu a spravím si radosť sám. Veď aj tak šťastie máme len v sebe, nik iný nám ho nemôže dať. A ak budem cítiť pohodu, aj všetky neduhy skôr odídu.

Doobeda si zacvičím Päť tibeťanov. Tesne poobede (nie vo význame kalórií, len časovo, nebudem predsa behať s plným bruchom) prichádza ten moment. Na kríže navlečiem elastický "ladviňák", nahodím sa do športovej výstroje a vybehnem z domu. Tu ma privíta mierny dáždik. Neva, nefúka, to je podstatné. Po zahrievacom behu si dám kvalitný strečing, dlhší, ako inokedy predtým. A potom poďho na trať. Oddychovým tempom, ležérne, ako v počiatkoch bežeckej kariéry. Veď som sa vlastne znovu narodil. Šesť kiláčikov ubieha, nohy odkrajujú zo vzdialenosti. Tri kilometre tam, tri naspäť. Všetko sa javí v pohode. Cestou späť ešte odlomím králičici vetvičku z vŕby. Zabehnutý čas nie je síce svetoborný, ale na prvýkrát po zdravím vynútenej pauze ani na zatratenie. Však - vysunutá platnička ...:o) ... znovu sa to zlepší ... aj tá "platňa", aj časy .... či už žitia alebo merané.

Všetko je super. Síce trochu cítim chrbát, ale to je úplne v poriadku. Dlho som mu nedal zabrať. Teraz, keď už viem, že bude všetko v pohode (ale čo, vedel som to už predtým, veď som tomu veril :o) ... ), hneď je svet krajší :o).

Tak mi držte palce :o) ...... možno už na sobotnej "Druhej desiatke" ...

 

 

Slniečko v duši ... :o)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?