Voľný pád ....

Autor: Pavel Vrabec | 26.5.2011 o 0:02 | (upravené 10.7.2011 o 22:01) Karma článku: 3,35 | Prečítané:  429x

Kopírujúc názov filmu a uvedomujúc si, že sme hlavnými postavami svojho bytia treba uznať, že v dnešnej hektickej dobe sa dej filmu môže strašne ľahko premietnuť do života každého z nás ....

Všedný deň. Čriepky rýchlych, vágnonezmyselných myšlienok sa množia a chaoticky inzultujú zvyšky zdravej sivej hmoty, ešte sa ukrývajúcej v postupne sa vyhladzujúcich mozgových závitoch. O čom to všetko je? Načo to všetko je? K čomu to smeruje? Kde to skončí? Kedy to skončí?

Ráno v pohode ... výlet na biku, vietor v tvári, žiariaci kotúč dodáva svojou energiou život, svetlá duša, blízkosť ktorej je balzamom na jeho ubolené vnútro. Užíva si, vedomý si skorého skončenia idylky. Nič netrvá večne, relativita je neúprosná. Akceptuje to.

Bike odloží na svoje spravodlivé miesto, sprcha, niečo do úst, niečo bezmyšlienkovite prečíta .... dlho sedí na WC, volá kamarát, prosí ho čosi pomôcť vybaviť, že príde pre neho autom, oki, kým príde, zatiaľ si vymení na aute prút antény, nejde to, nechce sa mrcha celá vysúvať a zasúvať, prichádza kamarát, spoločne sa podarí anténu priviesť k rozumu, cesta kamarátovým autom, ešteže nemusí šoférovať, nevie sa sústrediť na hovorené slovo, zmysel počutého mu uniká, vybavené, cesta domov, nevie sa dočkať zatvorenej izby, no pred domom stojaci sused má námietky voči farbe čerstvo zatepleného domu, voči nedostatku svetla odrážaného do bytov, voči zateplením zmenšeným otvorom okien, voči snímačom pohybu zapínajúcim chodbové lampy, voči žiarovkám v týchto lampách, voči drzým oranžovým medveďom pahltne a bez zaplatenia požierajúcim zlatistú himalájsku reďkovku na Slavíne .... snaží sa chabo, no netrpezlivo oponovať, susedova hlava s vypúlenými očami sa k nemu z výšky nebezpečne nakláňa, pociťuje závrat, preboha, nie! nech neprekračuje intímnu zónu!, podarí sa mu nejako pozbierať posledné zvyšky síl odpojiť sa, pozdraví, rýchlo do schodov, uff, konečne v izbe, zvalí sa na posteľ, potom to príde, tie opachy myšlienky len na to čakali - o čom, načo, k čomu to všetko je? ... záplava vnemov sa rozleje v hlave, atakujú bytosť, nestíhajúcu sa brániť, nevládajúcu sa brániť, v rýchlom slede vrážajú do jeho povedomia, do jeho podvedomia, do jeho ja ... nefunkčná rodina, nedorozumenia s večne odvrkujúcim a na nevinné otázky večne zvýšeným hlasom odpovedajúcim partnerom, rodinu nerešpektujúce pubertálne dieťa s civilizačným chronickým ochorením, robiace si čo chce, tráviace najviac času vo virtualite "fejsbúkovského" sveta, nepozerajúc na svoje zdravie, zasraný FB aj so sladkým Zuckerbergom, pocit, že kamarát, ktorého ešte "trochu" považuje za najlepšieho sa väčšinou bez námahy vezie s ním, brat, ktorého rodine zaúverovaním svojej rodiny do hlbokého dôchodku a vyplatením z rodičovského bytu pomohol k väčšiemu bytu, o ktorý ale teraz brat vďaka svojej a švagrininej nezodpovednosti príde a hrozí, že sa nasťahuje s rodinou k nemu, mama, milujúca svoje deti opičou a nekritickou láskou, mysliac si, že čo považuje za dobré ona je najlepšie pre všetkých, paradoxne by mal cítiť jej lásku, no je tu pocit, že ju vedú aj vodcovské pohnútky, staronové zamestnanie, v ktorom sa mu konečne začalo celkom pozdávať, no nový vedúci ho vyvedie z optimizmu úpravou zmien a zrušením každoročných nadčasov, z ktorých aspoň raz po uplynutí roka niečo kvaplo na prilepšenie, apelujúc na neekonomickosť a finančnú situáciu firmy s celoštátnou pôsobnosťou a x - pobočkami, neuvedomujúc si rozdiel vo firemnej loajalite obyčajného pracovníka a vedúceho prevádzky, vyplývajúci z rôzneho pracovného postavenia ... aj finančného, v zmysle sýty hladnému neverí .... ponuka možnosti brigádovať za príslušnú - zníženú - "brigádnickú" sumu hodinovej mzdy v dňoch voľna je len slabou náplasťou, navyše v dobe letných prázdnin, keď by mal človek načerpať nové sily, tešiť sa zo Slnka a nie makať miesto cca šestnástich 12-hodinových zmien riadneho zamestnania mesačne ešte ďalších šesť dvanástiek .... kedy si užiť leta, keď nie v lete? ....

... vo svete vládne globalizácia, nuž myšlienky neostávajú nič dlžné ... nezmyselnosť naháňania sa za peniazmi, dve tretiny ktorých sú míňané na zbytočnosti, nesúvisiace so slušným prežitím, zo všetkých strán reklamy na tovary, v konečnom dôsledku vlastne zas na peniaze, spotrebu, večerné TV "programy" na báze superstárovsko - talentovo - panelákových skvostov a "chobotín", určené na udržiavanie oviec v zmagorenom stave (aj jeho rodiny), posledné sčítanie týchto oviec, ktoré sa preslávilo svojou "anonymitou", politici, každý s vlastným receptom na blaho ľudu, ktorí navonok prezentujú boj na život a na smrť za občanov a rozhorčene vynadajú opozičnému politikovi, ktorý má iný názor, no mimo kamier a zasadnutí spoločne sadajú na pivo a smejú sa, ako pekne zase raz odrbali bežného smrteľníka, ako im krásne pribúdajú majetky, ktoré ale vlastne ani nie sú ich, od hladu umierajúce deti v rozvojových krajinách, nadnárodné korporácie, pľundrujúce ich krajiny pre hŕstku "vyvolených", vymierajúce druhy zvierat, ubíjaná príroda, v poslednej dobe sa snažiaca brániť, chýbajúca pokora, chýbajúca skromnosť, chýbajúca ľudskosť, chýbajúce srdce, chýbajúca láska .....

... leží, chcel by spať, no nedá sa, myšlienky sa prevaľujú, víria, je ich stále viac, vystupujú z hlavy, zhmotňujú sa, zhora padá strop ... ááááá ... chce kričať, hrdlo nepustí žiaden zvuk, hlava zväčšuje svoj obvod, obsah, objem, pulzujúci zvuk cirkulárky, bodavé iskry za očami, čierny výbuch ... voľný pád, vesmírne ticho, konečne konečný mier ...

Predstava, sen, výmysel, utópia? Nie, len všedný deň, aký okrem neho iste zažíva ešte veľa, veľa ľudí. Doba nás pomaly ale isto melie, dokedy to ľudia ako on, ja, Ty, my vydržia? Koľko sa toho dá ešte zniesť?

Všedný deň ....

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?